Nakupovanie.

Autor: Soňa Košťáliková | 9.4.2012 o 18:25 | (upravené 9.4.2012 o 18:54) Karma článku: 5,19 | Prečítané:  479x

Neznášam nakupovanie. Možno niektorí z Vás teraz mierne nadvihli obočie, povedali si, jasné, kočena, babenka  iba tliacha dve na tri, pritom včera sa pretŕčala v Zare a minula kopu peňazí. Pravdou ale stále zostáva, že ma nakupovanie otravuje. Jasné, že sa chcem páčiť. To ale neznamená, že pri nakupovaní musím stráviť deň.

Práve naopak. Ideálne je, ak výber správneho oblečenia netrvá viac ako trinásť minút. Desať je málo a pätnásť zasa veľa. V poslednej dobe ( hovorme pokojne v posledných rokoch) mi to robí oveľa väčšie vrásky než kedysi. Neviem si totiž nič z toho, čo sa teraz nosí, vybrať. Akosi mi to nejde aniekedy mi to naozaj pripadá, že som v tom sama. Niektoré ženy sa totiž podľa "trendov" obliekajú.

Trvalo desaťročia kým sa svet zbavil "mrkváčov."V deň, keď z ulíc zmizli posledné mrkvové nohavice sme mali v škole voľno a prvýkrát som ochutnala šampanské. Mala som sedemnásť. Nádherný deň. Bohužiaľ, netrvalo dlho a trpké spomienky ma prenasledujú pomaly už v ktoromokoľvek obchode. Je priam až neuveriteľné, že ľudstvo je schopné a ochotné znovu sa obliekať do vecí, ktoré nám hmatateľne strpčovali život. Dobre, retro veci rokov šesťdesiatych je iná káva - veselá, voňavá, príjemná. Ok, môže byť. Ale predpokladajme, že nie každá žena má úplne dokonale rovné nohy. Teoreticky si predstavme, ako tá žena asi vyzerá a cíti sa v nohaviciach, ktoré sú dole pri členkoch viditeľne zúžené.  Takisto je faktom aj to, že tá žena má dvadsať päť rokov, nemá ideálnu ale ani obéznu postavu a teda jej je proti srsti vojsť do obchodu pre moletky a veselo konverzovať. Taká žena si potom nemá kde kúpiť nohavice. Úplne vážne. S vrchmi to až také zlé nie je - napriek volánikom a čipkám, ktoré sa nás usmievajú z každého výkladu, si ešte kdesi tu si dokážeme spomedzi handier nájsť dobré a nositeľné kúsky. Inak - bieda biedička. Je mi smutno nielen z toho, že nakupovať musím ( ale vlastne ho ani veľmi "nemusím"), ale mňa zarmucuje aj fakt, že si skoro nikdy nič nekúpim. A to je už čo povedať. Pritom hľadám len obyčajné rovné čierne rifle, povedzme do práce. Skúšala som sa spýtať žien, ktoré majú podobný problém ako mám ja ( s tými nohami), ako na tom sú. Odpoveď bola jednoznačná - deväťdesiat percent vecí, ktoré nosia, si kúpili pred viac ako piatymi rokmi ( ale úspešne sa vyhli mrkváčom) alebo ich majú po mame. Fakt, po mame. A pozor, ak máte tendenciu súdiť dopredu, nehovorím o ženách, ktoré majú zrastené obočie a nestrihajú si nechty. Hovorím o krásnych, upravených a voňavých dámach, ktoré tiež nebaví nosiť to, v čom vyzerajú ako vo vreci. Lebo úprimne - my fakt vyzeráme v tých plandavých mrkváčoch ako vo vreci. A teda, mne sa ľudia vo vreci odjakživa nepáčia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Británia sa rozhodla, hranice aj pre Slovákov chce zatvoriť už v marci

Theresa Mayová chystá obmedzenie voľného pohybu oznámiť v rovnaký deň, kedy oficiálne spustí rokovania o brexite.

DOLNÝ ZEMPLÍN KORZÁR

Smer na východe už oslavuje MDŽ. Zabáva vtipmi o svokrách

Nikto nespomínal ističe, ceny elektriny, ani dôchodky.


Už ste čítali?