Práve naopak. Ideálne je, ak výber správneho oblečenia netrvá viac ako trinásť minút. Desať je málo a pätnásť zasa veľa. V poslednej dobe ( hovorme pokojne v posledných rokoch) mi to robí oveľa väčšie vrásky než kedysi. Neviem si totiž nič z toho, čo sa teraz nosí, vybrať. Akosi mi to nejde aniekedy mi to naozaj pripadá, že som v tom sama. Niektoré ženy sa totiž podľa "trendov" obliekajú.
Trvalo desaťročia kým sa svet zbavil "mrkváčov."V deň, keď z ulíc zmizli posledné mrkvové nohavice sme mali v škole voľno a prvýkrát som ochutnala šampanské. Mala som sedemnásť. Nádherný deň. Bohužiaľ, netrvalo dlho a trpké spomienky ma prenasledujú pomaly už v ktoromokoľvek obchode. Je priam až neuveriteľné, že ľudstvo je schopné a ochotné znovu sa obliekať do vecí, ktoré nám hmatateľne strpčovali život. Dobre, retro veci rokov šesťdesiatych je iná káva - veselá, voňavá, príjemná. Ok, môže byť. Ale predpokladajme, že nie každá žena má úplne dokonale rovné nohy. Teoreticky si predstavme, ako tá žena asi vyzerá a cíti sa v nohaviciach, ktoré sú dole pri členkoch viditeľne zúžené. Takisto je faktom aj to, že tá žena má dvadsať päť rokov, nemá ideálnu ale ani obéznu postavu a teda jej je proti srsti vojsť do obchodu pre moletky a veselo konverzovať. Taká žena si potom nemá kde kúpiť nohavice. Úplne vážne. S vrchmi to až také zlé nie je - napriek volánikom a čipkám, ktoré sa nás usmievajú z každého výkladu, si ešte kdesi tu si dokážeme spomedzi handier nájsť dobré a nositeľné kúsky. Inak - bieda biedička. Je mi smutno nielen z toho, že nakupovať musím ( ale vlastne ho ani veľmi "nemusím"), ale mňa zarmucuje aj fakt, že si skoro nikdy nič nekúpim. A to je už čo povedať. Pritom hľadám len obyčajné rovné čierne rifle, povedzme do práce. Skúšala som sa spýtať žien, ktoré majú podobný problém ako mám ja ( s tými nohami), ako na tom sú. Odpoveď bola jednoznačná - deväťdesiat percent vecí, ktoré nosia, si kúpili pred viac ako piatymi rokmi ( ale úspešne sa vyhli mrkváčom) alebo ich majú po mame. Fakt, po mame. A pozor, ak máte tendenciu súdiť dopredu, nehovorím o ženách, ktoré majú zrastené obočie a nestrihajú si nechty. Hovorím o krásnych, upravených a voňavých dámach, ktoré tiež nebaví nosiť to, v čom vyzerajú ako vo vreci. Lebo úprimne - my fakt vyzeráme v tých plandavých mrkváčoch ako vo vreci. A teda, mne sa ľudia vo vreci odjakživa nepáčia.
