reklama

Asertivita naša každodenná

Študujem v Banskej Bystrici štvrtý rok, strávila som v autobuse a vo vlaku toľko času, čo iní za desaťročie. V autobuse som sa naučila vymýšľať kreatívne nápady do školy, čítať knihy, na ktoré som nikdy nemala čas, dokonca sa dokážem v autobuse plnohodnotne vyspať. Ak je sedadlo vedľa mňa  voľné, cestovnú tašku použijem ako vankúš a zvalím sa rovno nabok na voľné sedadlo. Ak vedľa mňa niekto sedí, šál použijem ako vankúšik okolo krku, a opriem sa o okno. Ak mi hlava padá, bundu zložím do pozadovaného tvaru a priložím na líce.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Cestovanie sa stalo neodškriepiteľnou súčasťou môjho života. Pozitívnou súčasťou, začalo ma baviť. Je to stále o tom istom - ale to nič nemení na tom, že ma baví vedieť kde autobus odbočí. Rozhodla som sa vami podeliť o niektoré zážitky z mojich cestovateľských chvíľ.

Vlak: Šaľa - Banská Bystrica. Sadol si ku mne do kupé deduško.

,,Kam idete dušička?"

,,Do školy" odpovedala som s úsmevom.

,,Ja idem do kúpeľov, deti mi vybavili. Ale nemám nový kufor, len tento starý, no povedzte nie je to hanba?"

,,Ani nie ujo, vyzerá celkom dobre".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po desiatich minútach ticha:

,,Dušička a nedáte si klobásu?"

Empiricky som si overila či to myslí vážne. Myslel.

,,Nie, ďakujem pekne."

Dedko naozaj vytiahol zo starého kufra štanglu klobásy dlhú asi 25 cm, zabalenú do papiera. Opatrne ju odbalil, a s chuťou sa zahryzol. Naplo ma po prvýkrát.

,,Jáááj, šak nemám chleba" spomenul si ujo, zatial čo mu masť z klobásky do červena sfarbila tenké pery.

Vytiahol z pravekého kufra chlebík v igelitovom sáčku. Pôsobil spokojne a šťastne, usmieval sa na mňa. Úsmev som rada opätovala, aj keď mal zvyšky mäsa na zuboch a klobása páchla v celom kupé. Oproti sedela asi 40 ročná, pekne upravená dáma a nešetrila pohŕdavými pohľadmi na uja s klobáskou. Bolo mi ho ľúto. Zo správania upravenej panej ma naplo po druhýkrát.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Autobus: Banská Bystrica-Nitra.

V Žiari nad Hronom nastúpil pán. Na prvý pohľad mal zvláštne správanie. Za každú cenu sa chcel postarať o to, aby ho všetci dokonale počuli. Sadol si, samozrejme za mňa. Nahol sa a dýchal mi na krk.

,,Vidím, že si čítate texty"

Obrátila som sa dúfam dostatočne vyľakane aby nezistil, že som celý čas cítila ako mi ktosi pozerá cez rameno.

,,Áno, texty"

,,Vy ste herečka nebodaj?"

,,Ešte nie. Študujem"

,,Raz mi povedal môj doktor, že herečky sú tí najšibnutejší ľudia na tejto planéte. V jeho ordinácii raz zomrela jedna herečka. Doma zjedla všetky lieky, ktoré mala a prišla k nemu do ambulancie aby ju videl umierať. Herečky sú švihnuté"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,Ehm"

,,A koho ste volili?"

Zaskočená náhlou zmenou témy rozhodla som sa neodpovedať. Tušila som, že by sme si ani v tomto nerozumeli.

,,Ale veď mi to povedzte, aj ja Vám poviem"

,,Mňa nezaujíma koho ste volili" povedala som rozhodne.

,,Tie svine z SDKU tu robia bordel" snažil sa ma vyprovokovať, nanešťastie sa mu to podarilo.

,,Ja som ich volila" odpovedala som s patričnou hrdosťou.

,,Aháá, to asi Vaši rodičia sú podnikatelia čóó??"

,,Nie, nie sú"

,,No lebo, iní ako podnikatelia sa s SDKU nemajú dobre, sú to obyčajné svine"

,,Budem si voliť koho chcem. A prosím Vás, dajte mi už pokoj"

,,To vďaka tým chujom je to tu tak jak je,ja nie som taký sprostý aby som ich volil, ja len pána Fica, on nás môže zachrániť"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,Dobre, voľte si koho chcete. Kde vystupujete? Už na ďalšej zastávke?"

Našťastie vystúpil naozaj na ďalšej zastávke.

Autobus: Banská Bystrica- Nitra

V Novej bani ma vyrušila jedna pani.

,,Môžem si k vám sadnúť?"

Odtrhla som pomaly oči od knihy v nádeji, že sa k príbehom na farme od Betty McDonaldovej rýchlo vrátim. Zodvihla som svoj kabát, položila si ho na stehná aby si pani mohla sadnúť.

Pozorovala ma. Kvôli hrubému rámu na okuliaroch mám slabé periférne videnie, bežné pozorovanie človeka po mojom boku si nevšimnem. Jej oči ma pálili, vedela som, že ma pozoruje.

,,Čo čítate?"

Zbohom Betty, pomyslela som si a zavrela som knihu.

,,Vajce a ja" odpovedala som.,,od Betty Mcdonaldovej" mala som pocit, že to treba vysvetliť, pani sa na mňa dívala neidentifikovateľným pohľadom.

,,Ja som raz čítala niečo od Marry Mcdonaldovej"

,,No,to ste asi čítali Marry a ja od tej istej autorky"

,,Aha áno. A čo robíte?"

,,Ja? No,som študentka"

,,Vážne? a čo študujete?"

A jaj a je to tu. Najviac nenávidená otázka na svete. Otázky typu kedy bude svadba je oproti tejto balzamom na dušu.

,,Herectvo"

Pani sa inštinktívne odtiahla a mierne zhíkla.

,,Herectvo?? Ehm, no, som Vás tipovala na filozofiu alebo dejiny. Máte okuliare, nosíte sako, herectvo ma nenapadlo.

Ako na to reagovať? Mlčala som. Až do chvílle, kým mi nenapadlo spýtať sa čo robí ona.

,,Ja doučujem jazyky"

Tu končí viac-menej príjemná časť rozhovoru.

,,A ešte sa snažím aby ľudia viac pochopili Bibliu. Aby jej porozumeli, teda okrem jazykov učím vlastne aj čosi o Biblii"

,,Aha.."

,,Neviem, teda vy ako herečka aký máte na to názor...lebo viem, že herci...oni zvyknú, viete...čo si vy myslíte?"

,,No...u nás v škole si vážime všetkých" ( ???), odpovedala som, a zároveň som sa sama čudovala čo to moje ústa hovoria. Nie že by to nebola pravda, ale odo mňa to znelo hlúpo,pateticky, a hlavne neúprimne.

,,Viete, že Soňa Valentová je tiež svedok Jehovovi?"

Tiež? Tiež...blúdi mi v mysli slovo tiež. Znervóznela som a ona si to všimla. Nervózna som bola možno aj kvôli tomu, že som si predtým nepoložila otázku, čo je toto za človeka. Odpoveď mi však poskytla ona, a obsah odpovede ma zaskočil. Pomrvila som sa na sedadle, poškriabala som sa na nose a skontrolovala si mobil. Ona sedela, ani sa nepohla a uprene sa na mňa dívala. Bola ako zhypnotizovaná. Jej úškrn na tvári sa mi nepáčil, mala som pocit, že sa mi vysmieva.

Ani neviem ako, zrazu držím v ruke prospekt s veľkým nápisom Prebuďte sa!, počúvam o tomto svete, o tom, že ona vie, ako dopadneme, ona to študovala v Biblii, takže vie ako tento svet skončí. A pritom sa neustále díva. Uprene a priamo. Do srdca. Usmieva sa. Musím priznať, že tento typ úsmevu mi pripomína blázna vo filmoch.

,,A nezabudnite 30 marca oslavujeme narodenie Ježiša, pošleme Vám pozvánku"

Mám sucho v ústach. ,,Pozvánku?". Neodpovedá.

,,Prosím Vás, kde vystupujete?"

,,V Zlatých Moravciach"

Chvalabohu ( :) ). Ja až v Nitre. Budem mať ešte takú pol hodinu na zpamätanie sa.

Nie som asertívny človek. Chcela by som byť, ale nie som.

Soňa Košťáliková

Soňa Košťáliková

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

cholerik, ktorý sa ale úspešne lieči :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu