Spomínam si ako som im kládla každý rok rovnaké otázky, ako sme zabalený v dekách v polovici novembra sedeli pred televíziou a dívali sa na nádherné archívne situácie, plné neuveriteľných emócií.
Mami, ale ja tomu nerozumiem. To bolo až tak zle?
Bolo.
To, čo som v televízii videla ma síce dojímalo, ale nezažila som to, nezažila tak naozaj. Bola som tam fyzicky, vo veku necelých troch rokov, ale až po tých rokoch zisťujem, že tomu aj tak nikdy úplne neporozumiem. Ale predsa mám v sebe ducha mierne politického. Možno sú to gény, možno je to emocionálna pamäť, ktorá zafunguje, ale doslova a dopísmena sa vyžívam vo voľbách. Čudné asi...ale v mojom mladom mozgu nie je miesta na pochopenie ľudí, ktorí nechodia voliť. Nepoznám veľa mladých ľudí, ktorí chodia ochotne a radi voliť. Ja to milujem. Milujem ten pocit, keď vojdem do volebnej miestnosti, vonia to tam obloženými chlebíkmi, ktoré si komisia piniesla z domu, jedna pani šúpe mandarinku, druhá rozbaľuje horalku. Horalka, pomyslím si, jediná fajn vec z tej doby. Stojím za plentou, pod zimným kabátom sa začínam potiť, v hlave mi víria myšlienky. Odvolím. Právo voliť. Prečo nevyužiť právo voliť? Je to ako keď robia v supermarketoch ochutnávky nových druhov. Čakám ako bude produkt chutiť. Nedá mi to neísť k urnám. Ignorancia je v mnohých prípadoch horšia ako arogancia. Ignorantov ja nemám rada. Preto som sa možno doteraz nenaučila ignorovať ľudí, ktorí mi systematicky spôsobujú vrásky na čele. Lebo to nedokážem. Niečo odignorovať. Niečo, čo sa týka všetkých. Aj vtedy, v novembri sa to týkalo skoro všetkých. Stáli ste tam, štrngali ste, spievali a skandovali heslá. Dnes nebudeme skandovať heslá, dnes môžeme ísť voliť. To je náš hlas.
Uznávam, je to asi vo výchove. Naši ma od mala viedli k tomu, že u nás sa voliť chodí a hotovo.
Dívala som sa v televízii na koncert, ktorý usporiadali pán Havel v Pražskej križovatke. Ten človek je pre mňa od malička pojem. Človek, ktorému Jagger, Bono, Dalajláma či Obama úprimne odkáže vo videoodkaze, že si ho váži a blahoželá. Blahoželá k sametovej revolúcii. A opäť sa nám všetkým doma leskli oči.
